Otopedia Inak

nájdete nás aj na Facebooku

Zošitie šliach rotátorovej manžety

Ide o operáciu, pri ktorej operatér prišíva roztrhnuté šľachy rotátorovej manžety v ramennom kĺbe. Ide o šľachy, ktoré vychádzajú z lopatky a pripájajú sa na horný koniec ramena. Hore je umiestená šľacha m. supraspinatus – jej úlohou je pomáhať zdvihnúť rameno. Táto šľacha je roztrhnutá najčastejšie. V zadnej časti sa pripája šľacha m. infraspinatus, ktorej úlohou je vytáčať rameno smerom von. Vpredu je šľacha m. subscapularis – jej úlohou je zase vytáčať rameno smerom dnu. Tieto tri šľachy tvoria základ rotátorovej manžety. Samotný ramený kĺb je vpredu, hore a vzadu ohraničený práve šľachami už spomínaných svalov. Nad šľachami sa rozpriestiera subakromiálny priestor.

Rameno sa dá prirovnať k domu. Strechu tvorí akromión-kostná časť na hornej vonkajšej časti ramena, podkrovie je subakromiálny priestor, podlaha sú šľachy rotátorovej manžety a prízemie je samotné rameno.

V dnešnej dobe je štandardom artroskopická operácia ramena. Aj zošitie šliach sa už väčšinou robí artroskopicky z maličkých rezov na ramene. Pri samotnej operách sa vkladá artroskopická optika zo zadného prístupu do ramena a prezrie sa celý kĺb. Potom sa optika presunie do subakromiálneho priestoru nad kĺbom. Šľachy sa zvyčajne roztrhnú tak, že sa „zlúpnu“ z kosti. Kosť nachádzame holú, bez šľachy a celá šľacha sa presúva smerom ku stredu tela -v smere ťahu svalov. Pri tomto náleze nachádzame dieru v „podlahe“. Z ramena „ obývačky“ vidíme až do subakrómia – „podkrovia“. Po vyčistení jaziev a zrastov zistíme, ktorá časť šľachy kam patrí. Keď máme šťastie, je možné ťahom priložiť šľachu na pôvodné miesto. Ak je operácia vykonávaná po dlhšom období pretrvávajúcich bolestí, môže dôjsť ku retrakcii šliach- pri ťahu už nemožno presunúť šľachu na pôvodné miesto. V oboch prípadoch sa ale pokúšame o čo najlepšie uvoľnenie svalov a šliach a ich čo najlepšiu fixáciu ku kosti.

Celý úspech operácie závisí od prihojenia šliach ku kosti. Predpokladom úspechu je preto ich pevné priloženie ku kosti. Najčastejšie sa to vykoná založením špeciálnych kotvičiek – „hmoždiniek“ do kosti. Z kotvičky vystupujú dva alebo tri úväzy. Ide o špeciálne nitky navrhnuté na tento účel. Potom prevlečieme nitky cez šľachu – šľachu prešijeme – a uzlením nitiek ju pritlačíme ku kosti v mieste kotvičiek. Zvyčajne potrebujeme jednu až tri kotvičky -podľa rozsahu poškodenia. Alternatívna metóda je transoseálna sutúra. V tomto prípade nevŕtame do kosti kotvičky, ale vrtákom vytvoríme dieru prechádzajúcu cez celú kosť a prevlečieme cez tento otvor úväzy -už spomínané špeciálne nitky. Šľachu prešijeme a uzlením ju pritlačíme ku kosti. Operáciu dokončujeme zarovnaním akromia – „strechy“, aby netlačil na opravené šľachy. Tento výkon sa volá dekompresia subakromiálneho priestoru.

Z ramena prechádza pomedzi šľachy rotátorovej manžety šľacha dlhej hlavy bicepsu. Ide o dlhú a tenkú šľachu, ktorá po roztrhnutí rotátorovej manžety stratí svoje presné umiestnenie v ramena, pohybuje sa neprimerane a spôsobuje veľké bolesti. Preto pri zašíti šliach je súčasťou výkonu preťatie šľachy bicepsu- následne ťahom svalu šľacha „zmizne“ z ramena a presunie sa pod neho. Špeciálne ukotvenie tejto šľachy do kosti na inom mieste ramena-tenodéza bicepsu- sa robí z kozmetického hľadiska len u mladých ľudí do 30–40 rokov.

Pooperačne sa rameno fixuje v ortéze na 4–6 týždne. Nasleduje obdobie rehabilitácie 3 až 5 mesiacov. Konečný výsledok operácie možno posúdiť ½ roka od operácie. Svalová sila ramena sa postupne zlepšuje ešte rok po operácii.

Na vrch